Cast piata: Romana niekedy aj citi aj uvazuje. AHA!

Znova som zacala uvazovat o ludoch. Vzdy, ked som dlho zavreta v meste, tak dostanem taky zvlastny pocit, ze ina Cesta neexistuje. Preto som casto neprijemna, nepristupna a mam problemy s komunikaciou. Neviem sa poriadne rozpravat s ludmi, ktori si zavreli dvere pred inymi moznostami. Bojim sa ich vplyvu na moju hlavu.

Potom vsak znova odidem, presne tak, ako sme to teraz urobili prave jedenast dni dozadu, a ja znova zacnem uvazovat o inom zivote. Pripomenenula som si to, co milujem na svete.

Roznorodost.

Viete, Boha som uz nasla. Necakane. Ani som ho nehladala, on ma nasiel.
Celozivotne som vsak hladala TO. TO, o ktorom tolko pisal Jack Kerouac, TO, ktore ste citili z kazdeho jedneho pismena, ktore napisal. TO. Citila som ho, avsak nebola som si nim ista. Ale teraz uz viem, ze som ho nasla.

Viem to.

Vcera sme sli z Oslo do Bergenu. Konecne sme sa dostali od motorkarov. Zobral nas mlady Izraelcan, ktory si cestuje po Europe, predava obrazy a zaraba si na studium. Bola to asi najlepsia cesta, aku som kedy mala. Bol blazon, zastavoval, kde sa dalo, fotil vyskal, jacal, my sme taktiez fotili, vyskali, jacali a spolocne sme si rozumeli v nadseni.
Prekrikovali sme sa, hucali sme do seba nase myslienky o antickej filozofii a bolo nam uzasne. Pat hodin.
A on sa na mna pozrel a povedal mi:
"Ja viem, ze si TO nasla. Viem, ze TO citime spolu."

A ja konecne viem, ze som na tej spravnej Ceste. S ludmi, ktori sa neuzatvaraju. Otvaraju svoje dvere, ci uz na domoch alebo autach. Pomahaju, smeruju, sprevadzaju.

Znova si uvedomujem, ze neexistuje len ta jedna linka, skola, skola, vysoka skola, brigady, dovolenky, statnice, praca, dovolenky, dochodok a koniec. To, na co vzdy zabudnem v obkoleseni ludi, ktorych najvacsou zabavou je striedat lokaly a sem tam rekreacne zasportovat, no vsak stale v jednej linajke. S jednym zaverom. Spolocnym.

Kukam teraz na tych troch Poliakov, u ktorych byvame. Viete, oni dostudovali skolu a odisli do Bergenu. Devat mesiacov tu byvali cez couchsurfing, pomedzi to robili male brigady, prace, potom si konecne prenajali vlastny byt a pokracuju v hladani tvalej prace, aby sa tu usadili.
Ked na vlastne oci vidite, ze to ide skutocne aj inak, ze to nie je iba vo vasej hlave, tak tomu zacnete verit omnoho viac.

Teraz, ked mam Boha, TO a viziu Cesty, tak sa mozem spokojne prehlasit najstastnejsim clovekom na svete.

S dlhmi, nestihackami, problemami a neviem cim... no a co. To patri k zivotu, aby bola sranda.