Gýčovosť je vyčerpaná v pozadí, patetickosť v názve, môžeme začať.
Priznám sa. Skutočná cestovateľská horúčka ma chytila až dnes. A ani to nie po zobudení. To bola ešte horúčka stresová, lebo ako vždy, rmn nič nestíha. Nič nič nič, všade je neskoro, všade beží, fučí, potí sa, v hlave kričí a nadáva a hovorí, že nabudúce všetko načas urobí a aj o týždeň skôr pre istotu (hahaha).
Takže napriek tomu, že som si myslela, že dneska som v Brne posledný krát a zajtra pofičím rovno do Prahy, tak sa tam budem musieť ešte zastaviť, pretože:
1. môj krásny milovaný zenitčok som nechala voľne pohodený na stole! Zenit!!! Bez zenitu ani na krok, do Škandinávie bez kinofilmovej zrkadlovky? NIKDY!!!
2. zabudla som si pas. ja viem, že pas nepotrebujem, ale čo ak mi ukradnú občianku? vytasím pas z ponožky!
3. isto som ešte niečo zabudla, ale neviem si spomenúť na to, čo. a možno budem dieťaťom šťasteny a konečne po mesiacoch nájdem aj slovenskú simkartu. podľa mňa je v tej zelenej lucky strike krabičke, ktorá netuším, kde je.
4. spracem všetky veci do skríň. to som mala v skutočnosti urobiť dneska, ale zabudla som na to. a idú nám meniť okná, tak aby na to nepadal prach. a predovšetkým, aby som nestresovala spolubývajúce mojím bordelom. presne tak.
Takže po zabudnutí takmer všetkého, vyzdvihnutí výplaty a zjedení párka v rohlíku s horčicou (boleli ma nohy, taška ma tlačila k zemi, lebo isto vážila aspoň 200 kíl, notebook ďalších 800 a príručná taška asi 40), som samozrejme dobehla úplne posledná na autobus, ktorý mal odísť minútu pred mojím príchodom, ale šoféri ma predsa majú radi. Aj ufučanú a červenú a s roztečeným make-upom ma vezmú do autobusu.
No a tam ma chytila cestovná horúčka. Sadla som si a začala som sa klepať. Za oknom bola hmla, mrholilo, všade kopce, skosené do trávnata a ja som myslela len na Škandináviu. Všetko vyzeralo škandinávsky. Rozrevala som sa v autobuse ako malý debiu a tešila som sa, že ma nikto nevidí. A veľmi som sa nútila nerobiť si ilúzie a nesnívať si to, čo ma čaká. Nech sa nechám prekvapiť.
Ale keď ono to tak naskočilo a ja som si zrazu začala vybavovať, ako veľmi milujem fjordy, ako potrebujem hľadať stratené duše gavalierov vo Värmlande, ako mi chýba čistenie hlavy na ceste a kričanie len tak niečoho do prázdna, lebo sa potrebujem uvoľniť. V hlave sa mi začali prekrikovať Kings of the Convenience s Fever Ray a ja som sa začala už len tak nesúrodo nadhadzovať na stoličke a radšej som sa ani nepokúsila vytiahnuť Bukowskeho z tašky. Nesústredila by som sa.
No a tak mi to pošibávalo na hlavu, až kým som neprišla do Považskej. Kde som zistila, že je to tu ešte škaredšie a rozbitejšie, než keď som tu bola naposledy, inak nič nové. Aha a cestovné poriadky sú ešte zničenejšie, šoféri sa ešte viac vyžívajú v prechádzaní cez tie najväčšie kaluže, aby vás na chodníku ošpliechali, ale hlavne, že saláma v Tescu je stále lacná :-*
Áno, saláma je dôležitým mostíkom a spojovateľom k prejdeniu k ďalšej časti nášho opisovania a rozprávania a tak.
Lebo sme boli nakupovať jedlo, pretože jedlo škandinávske iz veri ixpenzif.
Tak také záverečné jedlo suma sumárum ANEB cítime sa ako deti, ktoré idú do tábora a rodičia im nakupujú cukríky a keksíky.
-cukríky (verdana, haribo, bon pari)
-keksíky (bebe dobré ráno, maslový klub bebe či kieho, zlaté polomáčané, venčeky, mily, kitkat)
-olivy (6 balíkov)
-paštéty (veľa)
-2 štangle suchej salámy
-vifonky (to je potrebné, to si budeme variť u našich hostiteľov také zložité jedlo! :D )
-špagety (to aby sme boli kúlové u našich hostiteľov, keď sa budeme chcieť zapojiť do prípravy jedla. že "aha, my máme špagety a olivy! si môžeme spraviť niečo talianske! so salámou!)
-alkohol (liter citrusu, liter hrušky, na letisku dokúpime ešte dačo)
-žuvačky
-ňáka tá kozmetika
-na viac už nedovidím
Toľko k našim smutným záležitostiam. Pripomenulo mi to poviedku od Woodyho Allena, ktorej názvom si nie som istá, ale bolo to niečo ako Metternichove zoznamy spodného prádla. Ale keďže som debil na mená, tak to meno bude isto iné. A pripomenulo mi to preto, lebo posledné dni o nej furt rozprávam. Tak je.
Najbližšie sa vidíme/počujeme/čítame z Malma,možno sa dozviete aj niečo o našej plánovanej trase.
Na záver už len heslo výletu:
NECH ŽIJÚ EPILÁTORY!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára