Cast tretia: Ludia su... a zvieratka viac

Göteburg je v znameni tulenov a anduliek

V Göteborgu bolo (a vlastne stale je. svojim sposobom) uzasne. Uz len ta taxikarska metalova hlava, co nas sem doviezla z Malmö, bola predzvestou toho, ze to tak proste bude. Plne ludi, ukecane, uletene, uspievane, ubehane, uvidene... Na Dundera (to bol ten taxikar) sme sa sice uz v meste nepytali (tvrdil, ze ho tu pozna kazdy. skoda, mohli sme to fakt skusit), ale to mnozstvo ludi okolo nas nam akosi z hlavy vytlacilo cokolvek ine.

Viete, co ma na Svedsku nikdy neprestane fascinovat? Ze tu skutocne mozete byt tym, cim chcete. A nikto na vas pohorsene neplesti oci. Johanna, slecna, u ktorej byvame cely vikend, ma kravsku karicku v nose, potetovane nohy (dneska som s potesenim postrehla, ze si ich neholi a prestala som sa citit blbo za moju lenivost, haha) a pracuje ako vychovavatelka. Viete si predstavit tu rodicovsku vzburu na Slovensku, keby zistili, ze v skolskej druzine je namiesto tety s natackami na hlave a smradlavym podpazusim mlada slecna s piercingom v nose a potetovanymi nohami? No amen tma predsudky.
A uplny plus navyse!!! Ona si zo svojho vychovavatelskeho platu kupila utulny jednoizbovy bytik a v tomto obdobi k nemu dokupila maly domcek nedaleko centra.

Znova sa pytam... co som komu urobila, ze som sa musela narodit tam, kde som sa narodila?
Kde sa na mna pozeraju cez prekrizene prsty, kde sa clovek boji zalozit si rodinu ako mlady, kde sa fakt musi debilne rozhodovat medzi pracou a rodinou a kde neexistuje stredna cesta medzi pocitanim kazdeho centu a debilnym mamonskym megalomanstvom?
Nechcem vela mudrovat. Nie som na to povolana. Nie som odbornik. Jedine, co viem, je zdvihnut prst, skerit sa na ludi, citat, rozpravat, spikovat, parlovat a sledovat a autisticky sa kyvat spredu dozadu.
Ale aj tak mi je luto, ze moja generacia na Slovensku nikdy nebude zit dostojne. Jednoducho nebude a pre mna za mna sa aj poskladajte do kocky, nepresvedcite ma o opaku. Este aspon tri generacie sa budu musiet vystriedat, aby konecne vedeli, co maju ako robit, ako najst svoju cestu v demokracii a aby pochopili nieco take, ako je pojem ZODPOVEDNOST.

Dobre.
Göteburg vonia, viete o tom?
Tak zvlastne... morsky orechovo. Mozno preto si to spajam s orechami, lebo D. mi povedala, ze more jej vonia ako oriesky a oriesky mi pripominaju maminu, lebo je veverica, a maminu mam radsej ako more, tak mi je tu teraz dobre. Je to spravne zmatene? To je dobre. Aj pobyt tu je zmateny. Je to take prevazanie sa nacierno hore dole, stretavanie ludi (pockajte, az uvidite toho Mexicana, Francuza, Holandanov, divne pohrdavu Finku, Svedov, Svedov a Sveeeeeeeeedoooooooooov), pozorovanie tulenov, tucniakov, bicykle, auta, zivot, pitie piva.
A tie tulene! Normalne, v parku. Pridete sa prejst do parku a tam zrazu bum voda, kricia okolo nej deti, tak sa idete reku kuknut, ze co v tej vode akoze je a tam sa zrazu vyrochni tulen a vy sa pridate k jaciacim detom. Alebo vy mozno nie, ale ja som strasne jacala. Lebo som videla asi 6 tulenov!!! A tak smiesne sa snazili dostat z vody von, skakali na bruchu a smiesne sa prevalovali na chrbte a mavali plutvickami a rochnili sa. To sa inak neda nazvat. Proste som videla rochniace sa tulene a jacala som ako magor.
(Ada ma potom len pohladkala po hlave, ze "No pod ty autistik, pokracujeme.")

Inak je uzasne, akych ludi sa da stretnut. Napriklad takych, ktori vas donutia sa citit ako doma. Donutia v pozitivnom zmysle. Proste vam daju kluce, vyobjimaju vas a odidu niekam prec na vikend. Presne to spravila Johanna. Prvykrat som ju stretla v Brne, ked cestovala s priatelom do Chorvatska a ja som ju ubytovala u seba. Tolko dovery v jednom cloveku! Takze si uzivame G. s klucami vo vrecku, povalujuc sa v parku, bimbajuc po byte, variac, upratujuc, chodiac na pivo a stretavajuc ludi.

Dnes sme chceli ist do Värmlandu. Lebo romana dostala romanticky zachvat niekolko mesiacov dozadu, zamilovala sa do Gösty Berlinga a nic ju neprinuti tam neist. Okrem faktu, ze z G. sa jednoducho stopom do Karsltadu dostat neda!!!!!!!!!!! Takze my zajtra ideme do Osla a ja mam o dovod naviac sa do Svedska vratit. Juchacha. Idem sa povypravat s andulkami, co mi sedia za chrbtom a nehorazne blabocu. Zasa raz mame byt same pre seba.