Ja vlastne neviem, o com mam teraz napisat. A nie preto, ze by nebolo o com, ale preto, ze je toho tak extremne vela. A neviem si vybrat. Casu vela nemam, tak to bude take tliach sem, tliach tam, vsak kamaradovia mili, viete, ze ja aj tak len tliacham vacsinou, tak ste navyknuti, muhahaha.
O com skor? O tom, ako sme sa dostali do typickeho norskeho domceku na vidieku k uzasnej 88rocnej babicke, ktora nas vykrmila a celu dobu nam tlacila nieco po norsky do hlavy a my sme jej rukonozne odpovedali a popritom vyjedali taky super norsky "syr", ktory vlastne ani nie je syrom, ale vyzera to tak a chuti ako syrove salko. A ona sa viezla minuly rok na motorke! Jej vnuk ma motorku a povozil ju a aj nas povozil a ficali sme 180 km/hod po norskom vidieku a pozerali na jazero a na stromy a ja som velmi jacala do helmy a niekedy som aj zavrela oci, ale rozhodne to bolo super.
Alebo o tom, ako sme prisli k Geirangerfjorden a zaplatili ten nehorazne drahy listok na trajekt len preto, aby sme potom hore skakali a vyskali a tancovali a spievali, ze proste tam su stromy a skaly a vodopady a farmy a zili tam ludia a my to vsetko vidime a je to krasne, lebo to je Norsko a tak roztahujeme ruky a dufame, ze roztiahneme aj minuty, aby jazda netrvala len jednu hodinu, pretoze voda bola azurova a hory majestatne a my sme to videli. Mali sme tie obrovke batohy polozene na stoloch, boli sme zabalene v bundach, v kapucniach, lebo fukalo a boli sme na uplne poslednom trajekte sezony, tak tam nebol takmer nikto a mohli sme slobodne vychutnavat radost. Uiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii.
Alebo o tom, ako sme si aj my vyskusali to stanovanie v norskych kempoch bez platenia a tak sme sa museli zobudit o siestej rano a potajomky sa vycikat, umyt si zuby a odplizit sa prec, aby sme stopli pana, ktory za nas zaplatil dva trajekty a aj nam kupil kavu a nejaku specialnu norsku palacinku z kysleho mlieka a dal nam aj vizitku a vela sa s nami rozpraval a bolo vidno, ze je nadseny ludmi, ktori cestuju a chce ich mat doma, ale my sme museli ist dalej.
Lebo sme sli do Trondheimu, kde nas cakal Talian a jeho hostia, American a Spanielka, s ktorymi sme prekecali noc a aj druhu noc a vtedy prisli aj styria Poliaci a vsetci sme spali na zemi, ale bolo to jedno, pretoze sme dlho hrali karty a potom sme si citali a potom sme zaspali a v hlave nam vsetkym stale bludili anglicke slova a predstava nasich dalsich ciest. Jedni smer Oslo, dalsi Kodan a my smer Stockholm.
A jazzila som v Norsku!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
