Veru tak. Viete, co som videla z Ciernej hory? Ak sa teda nerata to, co som videla pocas vozenia sa autom cez nu.
A nie, spravna odpoved nie je velke hovno. Videla som totizto vela jedla, postel, jedlo, postel, vyborne vincisko a tunel, ktory som vlastne ani nevidela, lebo v nom bola tma ako v rohu.
Po Guca festivale, kde sme riskovali svoje nervy a psychicke zdravie tym, ze sme tam vydrzali dlhsie ako dva dni (Guca, pyczo! buduci rok idem znova) a zamotaniu sa pri Uzice (kde som napriek absolutnemu tichu neustale pocula duniace truby v usiach a nadhadzovalo ma v spacaku) sme jednoducho potrebovali oddych. A toho sa nam dostalo v tej mega turistickej destinacii, kam sme zaliezli do domu znameho a nic nas nemohlo dostat prec od fig a jedla a kavy, co sa nam nosila priamo pod nos a zadarmo. Cha, priamo pod nosom ruskych turistov, HAHAHAHA.
A dokonca priamo v tomto turistickom centre sme nasli nieco ako `plaz`, kam chodili len miestni a rybari a to vsetko maximalne v pocte 5. (vtip je, ze sa tam slo cez dlllhyyyy a cierny tunel, kde sme nic nevideli a potkynali sa. ja vo velkych chlapskych bagandzach - podrobnosti neskor, aby mi mama vopred hlavu neodtrhla - a Kristy s vytknutym clenom. aha a jedna klaustrofobicka a druha arachnofobicka. no par na pohladanie. no stalo to za to. skaly, azurove chladne more a nikde nikto. (turisti, naserte si!)
Veru tak, bolo nam dobre.
Avsak po dvoch uvalanych dnoch nam zacalo byt dlho a chytat nas mrle, tak sme sa znova vydali na stopa, tentokrat smer Sarajevo. Vonku 40 stupnov, my s baglami na chrbte, ani sme necurali, pretoze vsetky litre vody, co sme do seba naliali, sme vypotili. A kracali sme pesi asi kilometer cez Podgoricu!!! Co by mi normalne nevadilo, ale za tychto podmienok...
Viete, ja neviem, co vsetci stresuju s hranicami na Balkane. Nas ujo doviezol k hraniciam a kedze nemal cestu do Bosny, tak sme vysadli, hodili bagle na chrbat, vytiahli pasy a postavili sa poslusne do radu za auta a cakali, kedy na nas pride rad. Colnici sa posklebili a potom nas prednostne bez sebamensich problemov pustili. MILUJEM RAZITKA V PASE! Bosnianske hranice to iste, usadili sme sa 20 m za colnicu a pustili sa stopovat tie auta, co chodili asi tak v 5minutovom intervale.
A potom hura, smer Sarajevo! Ktore je tak neskutocne, ze sa splha u mna na uroven Budapesti. A preto o nom viac mozno neskor. Ak sa mi bude chciet. Teraz sa mi chce kakat. (to aby ste mali pocit, ze som blizko vas a delim sa s vami o svoje zivotne strasti a slasti :) )
piatok 19. augusta 2011
utorok 16. augusta 2011
Srbsko vas miluje a dobra truba daleko cuje!
Kto by to bol povedal? Veru tak, Srbsko sa stalo jednou z mojich najoblubenejsich krajin. Odohralo sa to asi nasledovne:
vystupili sme v Belehrade z auta Bulhara, ktory nas previezol cez hranice (naserte si, srbske hranice su uplne v pohode, nikto nam nerobil problem a to napriek tomu, ze auto bolo anglicke, malo rozbite spatne zrkadlo a sedel v nom Bulhar, Slovenka a Ceska) a prebehli sme cez stvorprudovku s baglami na chrbte. Vtedy sme zrazu zistili, ze v tej krajine je vsetko postavene na hlavu.
Prechadzate na zelenu cez prechod a aj tak sa vas snazi kazdy zrazit a kazdy na vas trubi, ze akoze co mu zavadziate v ceste. Clovek z CS, u ktoreho sme byvali, nam akurat napisal adresu, kam sa mame dostat a my sme sa o to snazili mixom slovenciny, cestiny, rustiny a s pridavkami ica a ice. Mimochodom tento jazyk skvelo funguje aj v Crnej Gore, kde sme teraz (sme trapne, prisli sme do Baru, silnej turistickej destinacie. ale byvame tu zadarmo, sme tu vykrmovane a konecne sme si aj oprali! ale po poriadku radsej).
Samozrejme sme okamzite zapadli do baru na kavu, pivo a nejakeho panaka. A tu si vymenujeme nejake fakty:
volime jelen pivo!
volime mineralku knjaz milos!
volime rakiju!
ale presso tu je fakt hnusne. na celom balkane. my, rozmaznane casnicky kavove, proste nemozeme pit milionkrat prepalenu kavu s prepalenym mliekom a miesat to plastovou lyzickou :D
ale stale asi nevidite ten zamilovaniahodny dovod, vsakze? on je proste vsade. ale co na nas najviac posobilo, je asi to, ako ti ludia z vas vytiahnu vsetko slovanske vo vas na povrch. ako sa zrazu uvedomite, ze proste to podvedome hranie sa na zapad, ktore je v kazdom z nas, je uplne trapne. ze byt slovanom je skvele, plieskat sa nesexisticky po riti je zdrave, tancovat na ulici uplne normalne a hulakat nie je neslusne. je to proste nase, divoke, slovanske a uzasne.
a tak sme sa teda zavreli v belehrade do toho najlepsieho bytu, od ktoreho nepotrebujete kluce, staci vam poznat adresu a ste tam vitani ako doma. a to ani ked domaci tam nie je, ako to bolo v nasom pripade. veru tak, Milana, nasho CS hostitela, sme stretli az asi 15 min pred nasim odchodom. dovtedy sme sa nalievali domacou rakijou s talianmi a irkou a vyziapovali sme gogol bordello.
potrebujem to vsetko zo seba dostat, aspon tak utrzkovito, pretoze tych zazitkov je tak nehorazne vela, az sa bojim, ze ich zabudnem, ak sa o ne okamzite nepodelim.
tak napriklad cesta vlakom z belehradu do uzice. to rozpravanie sa kazdeho s kazdym, zoznamovanie sa na kazdom kroku a skamaratovanie sa s mladymi srbmi, ktori sa mali potrebu podelit o vsetko.
milujem ich srbske narodovstvo. myslela som si, ze je nemozne zdravo milovat svoju narodnost, ale to, ako to robia srbi, je obdivuhodne. jednoducho su hrdymi srbmi, vystavuju svoje vlajky kade sa da, ale zaroven nemaju problem vas prijat medzi seba. a to velmi vrelo. a teraz nehovorim len za seba, tento isty zazitok mali aj taliani, co s nami urcitu dobu cestovali.
jednoducho srbsko je krajina, ktora vas pohlti, ak sa viete aspon trochu otvorit a povolit jej to.
a najviac, ale fakt NAJVIAC!!! vas pohlti guca festival. guca je taka mala dedinka uprostred nicoho, panu bohu za chrbtom a byva tam maximalne tisic ludi. a zrazu sa tam na cely tyzden (prave mi nas hostitel doniesol cerstve figy!!!!! boze, mne je dobre) dotrepe polmiliona roznych individui. srbski nacionalisti, cigani, cestovatelia, vsetko. a vtedy si uvedomite, ze guca je dokonaly nazov. jednoducho zguceny bordel zhuzvany, vsetko vo vsetkom vsade, zmixovane bez akehokolvek poriadku. NADHERA!
po ulici sa ani len neda prejst, pretoze tam stale tancuju ludia, vyhravaju ciganske dychovky (ako si ja chcem jednu taku doneist domov, aby mi stale trubili do ucha!!! chyba mi to), domaci predavaju vsetko, co su schopni turisti nakupit (gace, gace, tango, tango!! :D ) a vsade je strasne teplo. tak sa vsetci kupu v rieke, v bazene, neustale sa tlacia pljeskavicou a furt vsetkych nadrda, lebo nonstop tam niekto trubi radostne.
DJINDJI RINDJI BUBAMARA VOLE!
presne to mi hrali cigani do ucha, ked okolo mna a Kristynky vytvorili kruh, aby sme im zatancovali.
tak. aspon trochu z toho vyrvaru som vam chcela zdelit. odteraz do Srbska kazdy rok!
nabuduce mozno viac a podrobnejsie.
KALASNIKOV! KALASNIKOV!
a milujem Marka Markovica!!!!!
vystupili sme v Belehrade z auta Bulhara, ktory nas previezol cez hranice (naserte si, srbske hranice su uplne v pohode, nikto nam nerobil problem a to napriek tomu, ze auto bolo anglicke, malo rozbite spatne zrkadlo a sedel v nom Bulhar, Slovenka a Ceska) a prebehli sme cez stvorprudovku s baglami na chrbte. Vtedy sme zrazu zistili, ze v tej krajine je vsetko postavene na hlavu.
Prechadzate na zelenu cez prechod a aj tak sa vas snazi kazdy zrazit a kazdy na vas trubi, ze akoze co mu zavadziate v ceste. Clovek z CS, u ktoreho sme byvali, nam akurat napisal adresu, kam sa mame dostat a my sme sa o to snazili mixom slovenciny, cestiny, rustiny a s pridavkami ica a ice. Mimochodom tento jazyk skvelo funguje aj v Crnej Gore, kde sme teraz (sme trapne, prisli sme do Baru, silnej turistickej destinacie. ale byvame tu zadarmo, sme tu vykrmovane a konecne sme si aj oprali! ale po poriadku radsej).
Samozrejme sme okamzite zapadli do baru na kavu, pivo a nejakeho panaka. A tu si vymenujeme nejake fakty:
volime jelen pivo!
volime mineralku knjaz milos!
volime rakiju!
ale presso tu je fakt hnusne. na celom balkane. my, rozmaznane casnicky kavove, proste nemozeme pit milionkrat prepalenu kavu s prepalenym mliekom a miesat to plastovou lyzickou :D
ale stale asi nevidite ten zamilovaniahodny dovod, vsakze? on je proste vsade. ale co na nas najviac posobilo, je asi to, ako ti ludia z vas vytiahnu vsetko slovanske vo vas na povrch. ako sa zrazu uvedomite, ze proste to podvedome hranie sa na zapad, ktore je v kazdom z nas, je uplne trapne. ze byt slovanom je skvele, plieskat sa nesexisticky po riti je zdrave, tancovat na ulici uplne normalne a hulakat nie je neslusne. je to proste nase, divoke, slovanske a uzasne.
a tak sme sa teda zavreli v belehrade do toho najlepsieho bytu, od ktoreho nepotrebujete kluce, staci vam poznat adresu a ste tam vitani ako doma. a to ani ked domaci tam nie je, ako to bolo v nasom pripade. veru tak, Milana, nasho CS hostitela, sme stretli az asi 15 min pred nasim odchodom. dovtedy sme sa nalievali domacou rakijou s talianmi a irkou a vyziapovali sme gogol bordello.
potrebujem to vsetko zo seba dostat, aspon tak utrzkovito, pretoze tych zazitkov je tak nehorazne vela, az sa bojim, ze ich zabudnem, ak sa o ne okamzite nepodelim.
tak napriklad cesta vlakom z belehradu do uzice. to rozpravanie sa kazdeho s kazdym, zoznamovanie sa na kazdom kroku a skamaratovanie sa s mladymi srbmi, ktori sa mali potrebu podelit o vsetko.
milujem ich srbske narodovstvo. myslela som si, ze je nemozne zdravo milovat svoju narodnost, ale to, ako to robia srbi, je obdivuhodne. jednoducho su hrdymi srbmi, vystavuju svoje vlajky kade sa da, ale zaroven nemaju problem vas prijat medzi seba. a to velmi vrelo. a teraz nehovorim len za seba, tento isty zazitok mali aj taliani, co s nami urcitu dobu cestovali.
jednoducho srbsko je krajina, ktora vas pohlti, ak sa viete aspon trochu otvorit a povolit jej to.
a najviac, ale fakt NAJVIAC!!! vas pohlti guca festival. guca je taka mala dedinka uprostred nicoho, panu bohu za chrbtom a byva tam maximalne tisic ludi. a zrazu sa tam na cely tyzden (prave mi nas hostitel doniesol cerstve figy!!!!! boze, mne je dobre) dotrepe polmiliona roznych individui. srbski nacionalisti, cigani, cestovatelia, vsetko. a vtedy si uvedomite, ze guca je dokonaly nazov. jednoducho zguceny bordel zhuzvany, vsetko vo vsetkom vsade, zmixovane bez akehokolvek poriadku. NADHERA!
po ulici sa ani len neda prejst, pretoze tam stale tancuju ludia, vyhravaju ciganske dychovky (ako si ja chcem jednu taku doneist domov, aby mi stale trubili do ucha!!! chyba mi to), domaci predavaju vsetko, co su schopni turisti nakupit (gace, gace, tango, tango!! :D ) a vsade je strasne teplo. tak sa vsetci kupu v rieke, v bazene, neustale sa tlacia pljeskavicou a furt vsetkych nadrda, lebo nonstop tam niekto trubi radostne.
DJINDJI RINDJI BUBAMARA VOLE!
presne to mi hrali cigani do ucha, ked okolo mna a Kristynky vytvorili kruh, aby sme im zatancovali.
tak. aspon trochu z toho vyrvaru som vam chcela zdelit. odteraz do Srbska kazdy rok!
nabuduce mozno viac a podrobnejsie.
KALASNIKOV! KALASNIKOV!
a milujem Marka Markovica!!!!!
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)