Keďže sa tento blog zatiaľ končil článkom o tom, že smerujem do Stockholmu a zaručene si moji verní čitatelia (keď odrátam tých, ktorých poznám osobne) myslia, že som dávno skončila pod silou a nátlakom bejzbalovej pálky vodiča kamiónu, rozhodla som sa, s veľkým oneskorením, ale predsa, vám napísať, čo sa dialo potom.
Do Stockholmu sme sa dostali na druhý deň po vyrazení z Trondheimu. Okrem toho, že som sa medzitým dozvedela o nebezpečenstve gangsterov z Bandidos MC, u ktorých sme bývali v Oslo, tak som stretla aj člena Hell´s Angels (tí sa pár dní po našom odchode z Oslo postreľali s Bandidos. yuppie jou). Nórsky vrabec mi žral z ruky (už v tretej časti tohto blogu som predpokladala, že celý výlet bude o zvieratkách!) a cez hranice nás previezol Američan. Je zaujímavé, ako si hneď za hranicami uvedomíte, že ste vo Švédsku. Odrazu je stromov akosi poredšie, vietor silnejšie doráža, pretože ste na náveternej strane a hory akoby zmizli. Švédsko má iné čaro než Nórsko, ale ako vždy hovorím, iné predsa neznamená ani horšie, ani lepšie. Len iné. Treba len vedieť k tej inakosti pristúpiť, aby ste si ju vedeli vychutnať a oceniť si ju.
Hudr mudr, takto tu nemôžem mudrovať, to patrí do mudrujúceho ufrflanca.
V každom prípade, keď už hovorím o tom čare Švédska, nedá mi neukázať vám všetkým tú krásu najnádhernejšiu a to je krása Värmlandu, močariskovej, lesnatej, zabudnutej, samotárskej oblasti vo Švédsku, o ktorej toľko romantizovala Selma Lagerlöf. A aj preto, lebo Göstu Berlinga milujem (a preto, keď budem veľká, sa odsťahujem do Värmlandu, budem pásť prasiatka, mávať nohami vo vzduchu a riť si budem vytierať diplomami z vysokej školy!)
Ja som svojím spôsobom rada za tú noc, ktorú sme zažili za Östersundom.
(pozor, toto bol skok, preskok, výskok, alebo proste bezpremostené preskočenie na tému o tom, že sme za hranicami a stanujeme vo Švédsku a je nám zima). Cítila som sa tak švédsky, berlingovsky, värmlandsky a chladno romantične. Rovnako ako Marienne, pre svoju lásku k Göstovi vyhnaná z domu, mrznúca v snehu.
Viete, čo to bolo za noc? Teplota pod nulou, ráno sme videli inoväť. A ja len v spacáku do desiatich stupňov nad nulou som mrzla, nemohla zaspať a myslela na to, že veď reku, tie zápaly v tele treba nejako povzbudiť. Zúfalo som čakala na príchod rána, zdalo sa mi, že už nepríde. Tak veľmi som chcela, aby slnko vyšlo a začalo nám svietiť na stan, nech to tam vyhreje... Bolo to také nekonečné, bola som len ja a tá neskonalá zima a triaška a mne sa to aj tak zvrátene páčilo.
Podľa mňa som si vtedy dokonale posilnila imunitu, aby ste vedeli! (áno, stále fungujem bez zimnej bundy a zimného kabátu a svetrov).
O tom som vám chcela povedať. Že som švédsky mrzla, na Värmland nezabúdam a raz tam skutočne pôjdem, že stále žijem, stopujem (momentálne len medzi ČR a SR) a o tom, ako bolo v Stockholme, nabudúce, pretože toho veľa nie je. Plus fotky a nejaké fakty a rozdiely.
(v každom prípade! Posledná zástavka pred príchodom do Nórska bola na švédskom odpočívadle, kde sme žrali köttbullar. Prvá zástavka po príchode z Nórska do Švédska bola na odpočívadle a tiež sme jedli köttbullar. Bože, my sme také turistické sedlane 8) )
