Veru tak. Viete, co som videla z Ciernej hory? Ak sa teda nerata to, co som videla pocas vozenia sa autom cez nu.
A nie, spravna odpoved nie je velke hovno. Videla som totizto vela jedla, postel, jedlo, postel, vyborne vincisko a tunel, ktory som vlastne ani nevidela, lebo v nom bola tma ako v rohu.
Po Guca festivale, kde sme riskovali svoje nervy a psychicke zdravie tym, ze sme tam vydrzali dlhsie ako dva dni (Guca, pyczo! buduci rok idem znova) a zamotaniu sa pri Uzice (kde som napriek absolutnemu tichu neustale pocula duniace truby v usiach a nadhadzovalo ma v spacaku) sme jednoducho potrebovali oddych. A toho sa nam dostalo v tej mega turistickej destinacii, kam sme zaliezli do domu znameho a nic nas nemohlo dostat prec od fig a jedla a kavy, co sa nam nosila priamo pod nos a zadarmo. Cha, priamo pod nosom ruskych turistov, HAHAHAHA.
A dokonca priamo v tomto turistickom centre sme nasli nieco ako `plaz`, kam chodili len miestni a rybari a to vsetko maximalne v pocte 5. (vtip je, ze sa tam slo cez dlllhyyyy a cierny tunel, kde sme nic nevideli a potkynali sa. ja vo velkych chlapskych bagandzach - podrobnosti neskor, aby mi mama vopred hlavu neodtrhla - a Kristy s vytknutym clenom. aha a jedna klaustrofobicka a druha arachnofobicka. no par na pohladanie. no stalo to za to. skaly, azurove chladne more a nikde nikto. (turisti, naserte si!)
Veru tak, bolo nam dobre.
Avsak po dvoch uvalanych dnoch nam zacalo byt dlho a chytat nas mrle, tak sme sa znova vydali na stopa, tentokrat smer Sarajevo. Vonku 40 stupnov, my s baglami na chrbte, ani sme necurali, pretoze vsetky litre vody, co sme do seba naliali, sme vypotili. A kracali sme pesi asi kilometer cez Podgoricu!!! Co by mi normalne nevadilo, ale za tychto podmienok...
Viete, ja neviem, co vsetci stresuju s hranicami na Balkane. Nas ujo doviezol k hraniciam a kedze nemal cestu do Bosny, tak sme vysadli, hodili bagle na chrbat, vytiahli pasy a postavili sa poslusne do radu za auta a cakali, kedy na nas pride rad. Colnici sa posklebili a potom nas prednostne bez sebamensich problemov pustili. MILUJEM RAZITKA V PASE! Bosnianske hranice to iste, usadili sme sa 20 m za colnicu a pustili sa stopovat tie auta, co chodili asi tak v 5minutovom intervale.
A potom hura, smer Sarajevo! Ktore je tak neskutocne, ze sa splha u mna na uroven Budapesti. A preto o nom viac mozno neskor. Ak sa mi bude chciet. Teraz sa mi chce kakat. (to aby ste mali pocit, ze som blizko vas a delim sa s vami o svoje zivotne strasti a slasti :) )
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára